Sv. Narcis
15. 8. 2007
Sv. Narcis
Sviatok: 29 október
Narcis (Narcissus) bol biskupom v Jeruzaleme v druhom storočí. Narodil sa koncom prvého storočia a mal asi osemdesiat rokov, keď bol určený na čelo cirkvi v Jeruzaleme, čím sa stal tridsiatym biskupom. V roku 195 on a Teofil, biskup z Cézarey v Palestíne, viedli koncil biskupov z Palestíny v Cézarei, asi v dobe slávenia Veľkej noci, v ktorom bolo nariadené, že táto slávnosť bude vždy v nedeľu a nie so židovskou obetou. Euzébius uvádza, že kresťania z Jeruzalema si v tom čase zachovávali spomienky na niekoľko zázrakov, ktoré Boh spravil cez tohto biskupa. Jeden z nich rozpráva nasledovné. Jeden rok na Bielu sobotu neboli diakoni zásobení olejom pre lampy v kostole, ktoré boli nutné na slávnostné obrady toho dňa. Narcis nariadil tým, ktorí sa mali starať o svetlá, priniesť vodu zo susedných prameňov. To aj urobili. Biskup vyslovil zbožnú prosbu nad vodou, potom nariadil, aby ju naliali do lámp. Keď to urobili, hneď sa premenila na olej, čo vyvolalo veľké prekvapenie. Trochu z tohto zázračného oleja tam zachovali ako pamiatku.
Traja nenapraviteľní hriešnici, ktorí sa báli prísnosti biskupa Narcisa v zachovávaní duchovnej disciplíny, ho falošne obvinili z ohavného zločinu, ktorý Euzébius presne neopísal. Potvrdili svoje obvinenie prísahami a prekliatiami; jeden si želal byť upálený, iný byť nakazený malomocenstvom a tretí, aby stratil zrak, keby to, čo tvrdili, nebola pravda. Napriek týmto tvrdeniam ich obvinenie nenašlo odozvu a onedlho nasledovala odplata. Prvý zhorel vo svojom dome s celou svojou rodinou pri náhodnom požiari. Druhý bol nakazený malomocenstvom a tretí, vydesený týmito udalosťami, priznal zradu a krivé obvinenie. Pre veľa sĺz, ktoré vyplakal za svoje hriechy, stratil pred smrťou zrak. Narcis, hoci klebety nezanechali dojem medzi ľuďmi, sa nemohol spamätať zo šoku z drzého ohovárania. Opustil Jeruzalem a strávil dlhý čas v samote, po čom už dlho túžil. Tešil sa zo šťastia, ktoré mu dával hlboký duchovný rozhovor s Bohom. Cirkev v Jeruzaleme však nemohla byť bez pastiera, preto biskupi zo susednej provincie po určitom čase umiestnili na jeho miesto Pia a za ním Germaniona, ktorý po krátkom čase zomrel, a na jeho miesto nasledoval Gordius. Zatiaľ čo Gordius bol na čele diecézy, Narcis sa objavil ako jeden z mŕtvych. Všetci veriaci, nadchnutí príchodom ich svätého ochrancu, ktorého nevinnosť bola veľmi vierohodne ospravedlnená, chceli, aby pokračoval v správe diecézy. On súhlasil, ale potom kvôli veľmi vysokému veku urobil svätého Alexandra svojím pomocníkom. Svätý Narcis pokračoval v službe svojmu stádu, dokonca aj iným cirkvám. Svätý Alexander píše vo svojom liste Arsinoitom v Egypte, kde hovorí, že Narcis bol vtedy okolo stošestnásťročný. Rímska martyrológia uctieva jeho pamiatku 29. októbra.
Sviatok: 29 október
Narcis (Narcissus) bol biskupom v Jeruzaleme v druhom storočí. Narodil sa koncom prvého storočia a mal asi osemdesiat rokov, keď bol určený na čelo cirkvi v Jeruzaleme, čím sa stal tridsiatym biskupom. V roku 195 on a Teofil, biskup z Cézarey v Palestíne, viedli koncil biskupov z Palestíny v Cézarei, asi v dobe slávenia Veľkej noci, v ktorom bolo nariadené, že táto slávnosť bude vždy v nedeľu a nie so židovskou obetou. Euzébius uvádza, že kresťania z Jeruzalema si v tom čase zachovávali spomienky na niekoľko zázrakov, ktoré Boh spravil cez tohto biskupa. Jeden z nich rozpráva nasledovné. Jeden rok na Bielu sobotu neboli diakoni zásobení olejom pre lampy v kostole, ktoré boli nutné na slávnostné obrady toho dňa. Narcis nariadil tým, ktorí sa mali starať o svetlá, priniesť vodu zo susedných prameňov. To aj urobili. Biskup vyslovil zbožnú prosbu nad vodou, potom nariadil, aby ju naliali do lámp. Keď to urobili, hneď sa premenila na olej, čo vyvolalo veľké prekvapenie. Trochu z tohto zázračného oleja tam zachovali ako pamiatku.
Traja nenapraviteľní hriešnici, ktorí sa báli prísnosti biskupa Narcisa v zachovávaní duchovnej disciplíny, ho falošne obvinili z ohavného zločinu, ktorý Euzébius presne neopísal. Potvrdili svoje obvinenie prísahami a prekliatiami; jeden si želal byť upálený, iný byť nakazený malomocenstvom a tretí, aby stratil zrak, keby to, čo tvrdili, nebola pravda. Napriek týmto tvrdeniam ich obvinenie nenašlo odozvu a onedlho nasledovala odplata. Prvý zhorel vo svojom dome s celou svojou rodinou pri náhodnom požiari. Druhý bol nakazený malomocenstvom a tretí, vydesený týmito udalosťami, priznal zradu a krivé obvinenie. Pre veľa sĺz, ktoré vyplakal za svoje hriechy, stratil pred smrťou zrak. Narcis, hoci klebety nezanechali dojem medzi ľuďmi, sa nemohol spamätať zo šoku z drzého ohovárania. Opustil Jeruzalem a strávil dlhý čas v samote, po čom už dlho túžil. Tešil sa zo šťastia, ktoré mu dával hlboký duchovný rozhovor s Bohom. Cirkev v Jeruzaleme však nemohla byť bez pastiera, preto biskupi zo susednej provincie po určitom čase umiestnili na jeho miesto Pia a za ním Germaniona, ktorý po krátkom čase zomrel, a na jeho miesto nasledoval Gordius. Zatiaľ čo Gordius bol na čele diecézy, Narcis sa objavil ako jeden z mŕtvych. Všetci veriaci, nadchnutí príchodom ich svätého ochrancu, ktorého nevinnosť bola veľmi vierohodne ospravedlnená, chceli, aby pokračoval v správe diecézy. On súhlasil, ale potom kvôli veľmi vysokému veku urobil svätého Alexandra svojím pomocníkom. Svätý Narcis pokračoval v službe svojmu stádu, dokonca aj iným cirkvám. Svätý Alexander píše vo svojom liste Arsinoitom v Egypte, kde hovorí, že Narcis bol vtedy okolo stošestnásťročný. Rímska martyrológia uctieva jeho pamiatku 29. októbra.
