Sv. Reparát
15. 8. 2007
Sv. Reparát
4.storočie
Vo františkánskom kostole Zvestovania Pána v Bratislave sa nachádza vzácna relikvia a to telo sv. Reparáta, diakona a mučeníka. Žil v 4. storočí. Jeho život spadá do prelomových čias po Milánskom edikte, ktorým cisár Konštantín Veľký dal kresťanskej cirkvi možnosť vystúpiť z prítmia katakomb. Edikt však znamenal len zrovnoprávnenie kresťanov s ostatnými náboženstvami Rímskej ríše. Jednotlivci boli i naďalej vystavení nevraživosti pohanského prostredia. Obeťou tejto situácie bol aj sv. Reparát. Bol horlivým hlásateľom evanjelia v meste Nola pri Neapoli. Ako diakon sa venoval charitatívnej činnosti. Zomrel mučeníckou smrťou v roku 353. Veriaci ho pochovali a neskôr jeho ostatky preniesli do Ríma a uložili na cintoríne sv. Vavrinca, kde boli do roku 1769, vtedy ich na žiadosť františkánskeho provinciála Eugena Kósu preniesli do Bratislavy. Odvtedy sú jeho ostatky uložené v umelecky vyhotovenom relikviári vo františkánskom kostole.
4.storočie
Vo františkánskom kostole Zvestovania Pána v Bratislave sa nachádza vzácna relikvia a to telo sv. Reparáta, diakona a mučeníka. Žil v 4. storočí. Jeho život spadá do prelomových čias po Milánskom edikte, ktorým cisár Konštantín Veľký dal kresťanskej cirkvi možnosť vystúpiť z prítmia katakomb. Edikt však znamenal len zrovnoprávnenie kresťanov s ostatnými náboženstvami Rímskej ríše. Jednotlivci boli i naďalej vystavení nevraživosti pohanského prostredia. Obeťou tejto situácie bol aj sv. Reparát. Bol horlivým hlásateľom evanjelia v meste Nola pri Neapoli. Ako diakon sa venoval charitatívnej činnosti. Zomrel mučeníckou smrťou v roku 353. Veriaci ho pochovali a neskôr jeho ostatky preniesli do Ríma a uložili na cintoríne sv. Vavrinca, kde boli do roku 1769, vtedy ich na žiadosť františkánskeho provinciála Eugena Kósu preniesli do Bratislavy. Odvtedy sú jeho ostatky uložené v umelecky vyhotovenom relikviári vo františkánskom kostole.