Sv. Vojtech
15. 8. 2007
Sv. Vojtech
Sviatok: 23. apríl
997
Sv. Vojtech sa narodil okolo roku 956 na hrade Libica pri Poděbradoch. Jeho otcom bol slávny český vladyka Slavník, matka sa volal Strezislava. Pochádzala zo slovanského rodu. Spolu mali sedem synov. Vojtech bol predposledný. Meno „Vojtech“ znamená „útecha vojska“. Vzdelanie a výchovu dostal na rodnom hrade, vychovával ho kňaz Radla, benediktín. Bol veľmi nadaný. Neskôr ho poslali vzdelávať sa do Magdeburgu. Tam bol biskupom sv. Adalbert, ktorý dal Vojtechovi pri birmovke svoje meno. Preto sa sv. Vojtech niekedy nazýva aj Adalbertom. V roku 981 sa Vojtech stal kňazom, vysvätil ho prvý pražský biskup Dětmar. Keď potom roku 983 biskup zomrel, za jeho nástupcu bol jednohlasne zvolený Vojtech. Vysvätili ho toho istého roku vo Verone v Taliansku. Bol veľmi skromným biskupom, spával na holej zemi, niekedy pracoval aj v záhrade, staral sa o chudobných, o kňazov. Hneď druhý rok svojho pôsobenia začal vizitovať svoju diecézu. Nekompromisne bojoval proti pohanským zvykom šľachticov – sobáše medzi blízkymi príbuznými, mnohoženstvo, manželstvá kňazov, krvná pomsta, trhy v nedeľu, predávanie zajatcov atď. Lenže to bol tvrdý oriešok. Keď Vojtech videl, že tvrdošijne zostávajú vo svojich hriešnych zvykoch na čele s kniežaťom Boleslavom II., ktorý zakázal aj kostoly stavať, rozhodol sa vzdať svojho úradu. V roku 989 sa odobral k pápežovi Jánovi XV. Následne vstúpil do kláštora v Aventíne. Tam vykonával tie najpodradnejšie práce. Nikto netušil, že je vlastne biskupom, vedel o tom jedine opát, ktorý obdivoval jeho pokoru.
Český národ však skoro spoznal, koho stratil vo Vojtechovi. V roku 992 vypravili posolstvo do Ríma k pápežovi, aby Vojtecha poslal späť na biskupský stolec v Prahe. Ján XV. vyhovel a Vojtech sa vrátil. Aj knieža Boleslav mu začal vychádzať v ústrety. Vojtech založil pri Břevnove benediktínsky kláštor. Prvým opátom sa stal bývalý Vojtechov pestún Radla. Kláštor sa stal centrom kresťanskej kultúry a vzdelanosti v Čechách. Potom išiel Vojtech na Moravu, odtiaľ pravdepodobne aj na Slovensko a ďalej do Ostrihomu, kde sa stretol s uhorským vojvodom Gejzom a jeho synovi Vajkovi udelil birmovku, ktorému zároveň zmenil meno na Štefan (budúci uhorský kráľ sv. Štefan). Keď sa však Vojtech vrátil do Čiech, zistil, že počas jeho neprítomnosti sa ľudia znovu vrátili k pohanským zvykom. Vojtech dlhší čas znášal príkoria, no koncom roka 994 znova odišiel do kláštora v Aventíne. Neskoršie sa stretol s pápežom Gregorom V. Požiadal ho, aby mu dovolil ísť na misie, ak ho v Prahe ani tentoraz neprijmú. Pápež vyhovel. Vojtech sa teda vydal na cestu späť do Prahy. Avšak ešte nebol ani doma, keď sa dozvedel, že nepriatelia jeho rodu Vršovci vyvraždili jeho rodinu. Zachránil sa len najstarší brat. Vojtech poslal posolstvo, či ho vôbec chcú za biskupa. Stalo sa, ako predpokladal. Neprijali ho.
Vojtech teda odišiel do Hnezdna ku kniežaťu Boleslavovi Chrabrému. Odtiaľ sa plavil po rieke do Gdansku, kde za krátky čas pokrstil veľa pohanov. Potom prešiel k litovskému kmeňu Prusov a im chcel hlásať evanjelium. No tí ho neprijali. Vyháňali ho z krajiny. Preto chcel Vojtech odísť k Polabským Slovanom. Cestou však nevedomky vstúpil na posvätné pohanské pole, kde nemohol vkročiť nikto pod trestom smrti. Tam Vojtecha aj s jeho spoločníkmi prepadli Prusi na čele s pohanským kňazom Sikkom. Vojtecha zabili, jeho spoločníkov zviazali, no neskoršie prepustili. Stalo sa to 23. apríla 997 blízko mesta Královec (Kaliningrad). Knieža Boleslav Chrabrý kúpil jeho pozostatky a pochoval ho v Hnezdne. Knieža Břetislav v r. 1039 dobyl Hnezdno a telo sv. Vojtecha slávnostne preniesol do chrámu sv. Víta v Prahe. Vojtechov brat Radim (rehoľným menom Gaudencius) sa stal prvým arcibiskupom Hnezdna a jeho vychovávateľ Radla (rehoľným menom Anastázius) sa stal biskupom v Kaloči v Uhorsku a neskôr arcibiskupom v Ostrihome. Vojtech bol vyhlásený za svätého v roku 999 pápežom Silvestrom II.
Sviatok: 23. apríl
997
Sv. Vojtech sa narodil okolo roku 956 na hrade Libica pri Poděbradoch. Jeho otcom bol slávny český vladyka Slavník, matka sa volal Strezislava. Pochádzala zo slovanského rodu. Spolu mali sedem synov. Vojtech bol predposledný. Meno „Vojtech“ znamená „útecha vojska“. Vzdelanie a výchovu dostal na rodnom hrade, vychovával ho kňaz Radla, benediktín. Bol veľmi nadaný. Neskôr ho poslali vzdelávať sa do Magdeburgu. Tam bol biskupom sv. Adalbert, ktorý dal Vojtechovi pri birmovke svoje meno. Preto sa sv. Vojtech niekedy nazýva aj Adalbertom. V roku 981 sa Vojtech stal kňazom, vysvätil ho prvý pražský biskup Dětmar. Keď potom roku 983 biskup zomrel, za jeho nástupcu bol jednohlasne zvolený Vojtech. Vysvätili ho toho istého roku vo Verone v Taliansku. Bol veľmi skromným biskupom, spával na holej zemi, niekedy pracoval aj v záhrade, staral sa o chudobných, o kňazov. Hneď druhý rok svojho pôsobenia začal vizitovať svoju diecézu. Nekompromisne bojoval proti pohanským zvykom šľachticov – sobáše medzi blízkymi príbuznými, mnohoženstvo, manželstvá kňazov, krvná pomsta, trhy v nedeľu, predávanie zajatcov atď. Lenže to bol tvrdý oriešok. Keď Vojtech videl, že tvrdošijne zostávajú vo svojich hriešnych zvykoch na čele s kniežaťom Boleslavom II., ktorý zakázal aj kostoly stavať, rozhodol sa vzdať svojho úradu. V roku 989 sa odobral k pápežovi Jánovi XV. Následne vstúpil do kláštora v Aventíne. Tam vykonával tie najpodradnejšie práce. Nikto netušil, že je vlastne biskupom, vedel o tom jedine opát, ktorý obdivoval jeho pokoru.
Český národ však skoro spoznal, koho stratil vo Vojtechovi. V roku 992 vypravili posolstvo do Ríma k pápežovi, aby Vojtecha poslal späť na biskupský stolec v Prahe. Ján XV. vyhovel a Vojtech sa vrátil. Aj knieža Boleslav mu začal vychádzať v ústrety. Vojtech založil pri Břevnove benediktínsky kláštor. Prvým opátom sa stal bývalý Vojtechov pestún Radla. Kláštor sa stal centrom kresťanskej kultúry a vzdelanosti v Čechách. Potom išiel Vojtech na Moravu, odtiaľ pravdepodobne aj na Slovensko a ďalej do Ostrihomu, kde sa stretol s uhorským vojvodom Gejzom a jeho synovi Vajkovi udelil birmovku, ktorému zároveň zmenil meno na Štefan (budúci uhorský kráľ sv. Štefan). Keď sa však Vojtech vrátil do Čiech, zistil, že počas jeho neprítomnosti sa ľudia znovu vrátili k pohanským zvykom. Vojtech dlhší čas znášal príkoria, no koncom roka 994 znova odišiel do kláštora v Aventíne. Neskoršie sa stretol s pápežom Gregorom V. Požiadal ho, aby mu dovolil ísť na misie, ak ho v Prahe ani tentoraz neprijmú. Pápež vyhovel. Vojtech sa teda vydal na cestu späť do Prahy. Avšak ešte nebol ani doma, keď sa dozvedel, že nepriatelia jeho rodu Vršovci vyvraždili jeho rodinu. Zachránil sa len najstarší brat. Vojtech poslal posolstvo, či ho vôbec chcú za biskupa. Stalo sa, ako predpokladal. Neprijali ho.
Vojtech teda odišiel do Hnezdna ku kniežaťu Boleslavovi Chrabrému. Odtiaľ sa plavil po rieke do Gdansku, kde za krátky čas pokrstil veľa pohanov. Potom prešiel k litovskému kmeňu Prusov a im chcel hlásať evanjelium. No tí ho neprijali. Vyháňali ho z krajiny. Preto chcel Vojtech odísť k Polabským Slovanom. Cestou však nevedomky vstúpil na posvätné pohanské pole, kde nemohol vkročiť nikto pod trestom smrti. Tam Vojtecha aj s jeho spoločníkmi prepadli Prusi na čele s pohanským kňazom Sikkom. Vojtecha zabili, jeho spoločníkov zviazali, no neskoršie prepustili. Stalo sa to 23. apríla 997 blízko mesta Královec (Kaliningrad). Knieža Boleslav Chrabrý kúpil jeho pozostatky a pochoval ho v Hnezdne. Knieža Břetislav v r. 1039 dobyl Hnezdno a telo sv. Vojtecha slávnostne preniesol do chrámu sv. Víta v Prahe. Vojtechov brat Radim (rehoľným menom Gaudencius) sa stal prvým arcibiskupom Hnezdna a jeho vychovávateľ Radla (rehoľným menom Anastázius) sa stal biskupom v Kaloči v Uhorsku a neskôr arcibiskupom v Ostrihome. Vojtech bol vyhlásený za svätého v roku 999 pápežom Silvestrom II.
