Sv. Zdislava
15. 8. 2007
Sv. Zdislava
Sviatok: 1. január
1220-1252
Narodila sa okolo r. 1220 vo vzornej šľachtickej rodine v Křižanove na Morave. Ešte v mladom veku sa vydala za šľachtica do severných Čiech. Manžel kolonizoval severné Čechy, bol v službách kráľa Václava I. Manželia založili spolu kláštor v Jablonném a v Turnove pre kazateľský rád sv. Dominika, ktorý si pani Zdislava zvlášť zamilovala a horlivo s ním spolupracovala ako dominikánska laička. Apoštolského ducha čerpala od prvých slovanských synov a žiakov sv. Dominika, ktorí od neho prijali v Ríme rádové rúcho. Bol to prvý slovanský brat kazateľ, pôvodom z českého kráľovstva – blahoslavený Jindřich z Moravy a poľskí rádoví bratia sv. Hyacint a blahoslavený Česlav, ktorí prechádzali českým kráľovstvom do Poľska a počas svojej cesty zakladali nové kláštory, zvlášť vo veľkých mestách. Zdislava je jedna z prvých horlivých spolupracovníčok Dominikových synov a dcér na celom svete. Vyčerpaná rodinnými starosťami, materskou starostlivosťou o veľkú rodinu všetkých pocestných, chudobných, chorých a postihnutých (sama mala štyri deti), budovateľskou a apoštolskou prácou, strávená dokonalou láskou, zomrela mladá, v Kristových rokoch, na hrade Lemberku r. 1252. Jej telo bolo uložené do hrobky dominikánskeho kláštora sv. Vavrinca v Jablonném. Dodnes si ju v tom kraji uctievajú ako sväticu. Jej svätý život ako manželky a matky, matky chudobných a chorých a jej zázračné uzdravenia chorých sú zachytené na 24 starodávnych medených obrazoch, rozvešaných okolo jej hrobky v katakombách kostola sv. Vavrinca v Jablonném. Je to Legenda picta – Život a zázraky pani Zdislavy. Jej storočný kult potvrdil r. 1907 sv. pápež Pius X. a zaradil ju medzi blahoslavené. Kult blahoslavenej Zdislavy šírili hlavne členovia šľachtickej rodiny Berkov z Dubej, ktorí jej postavili v Jablonném nad hrobom krásny barokový chrám zasvätený sv. Vavrincovi a blahoslavenej Zdislave. Ján Pavol II. ju kanonizoval v roku 1995 v Olomouci.
Sviatok: 1. január
1220-1252
Narodila sa okolo r. 1220 vo vzornej šľachtickej rodine v Křižanove na Morave. Ešte v mladom veku sa vydala za šľachtica do severných Čiech. Manžel kolonizoval severné Čechy, bol v službách kráľa Václava I. Manželia založili spolu kláštor v Jablonném a v Turnove pre kazateľský rád sv. Dominika, ktorý si pani Zdislava zvlášť zamilovala a horlivo s ním spolupracovala ako dominikánska laička. Apoštolského ducha čerpala od prvých slovanských synov a žiakov sv. Dominika, ktorí od neho prijali v Ríme rádové rúcho. Bol to prvý slovanský brat kazateľ, pôvodom z českého kráľovstva – blahoslavený Jindřich z Moravy a poľskí rádoví bratia sv. Hyacint a blahoslavený Česlav, ktorí prechádzali českým kráľovstvom do Poľska a počas svojej cesty zakladali nové kláštory, zvlášť vo veľkých mestách. Zdislava je jedna z prvých horlivých spolupracovníčok Dominikových synov a dcér na celom svete. Vyčerpaná rodinnými starosťami, materskou starostlivosťou o veľkú rodinu všetkých pocestných, chudobných, chorých a postihnutých (sama mala štyri deti), budovateľskou a apoštolskou prácou, strávená dokonalou láskou, zomrela mladá, v Kristových rokoch, na hrade Lemberku r. 1252. Jej telo bolo uložené do hrobky dominikánskeho kláštora sv. Vavrinca v Jablonném. Dodnes si ju v tom kraji uctievajú ako sväticu. Jej svätý život ako manželky a matky, matky chudobných a chorých a jej zázračné uzdravenia chorých sú zachytené na 24 starodávnych medených obrazoch, rozvešaných okolo jej hrobky v katakombách kostola sv. Vavrinca v Jablonném. Je to Legenda picta – Život a zázraky pani Zdislavy. Jej storočný kult potvrdil r. 1907 sv. pápež Pius X. a zaradil ju medzi blahoslavené. Kult blahoslavenej Zdislavy šírili hlavne členovia šľachtickej rodiny Berkov z Dubej, ktorí jej postavili v Jablonném nad hrobom krásny barokový chrám zasvätený sv. Vavrincovi a blahoslavenej Zdislave. Ján Pavol II. ju kanonizoval v roku 1995 v Olomouci.
